Úvod...
Kresby.
Básne..




       Pred chvíľou ma prepadlo presvedčenie, že
literárne periodikum je planý       a nebezpečný
nezmysel,     pretože v umení žiadna periodicita
neexistuje - tá čarovná udalosť,   ktorá sa môže
oprávnene značiť pomenovaním DIELO,     sa skoro
vždy stáva zvrchovane neočakávane  a na modlidby
a bubnovanie nereflektujúc zriedka.
       Keď uvážime,  že oprávnených umelcov je v
skutočnosti veľmi málo,   z toho je len niekoľko
básnikov a pár spisovačov živých príbehov,   keď
uvážime,     že taký básnik vlastní len málokedy
viac ako desať ozajstných BÁSNÍ  a podobne je to
aj v archívoch majstrov  prózy;      čím preboha
živého každý mesiac  takéto literárne periodikum
jeho redaktori plnia?  Nebodaj svojimi vlastnými
zbytočnými vetami?            Neviem si to vôbec
predstaviť.
       Možno, aký taký,      zmysel by mohla mať
sedemnásťročná perióda,  ako cikády,     čo žijú
sedemnásť rokov pod zemou v larválnom štádiu   a
potom vyletujú páriť sa   - pravda potom už žijú
len krátko.
       Hlavne potom  - je krajne toxické, keď sa
takéto periodikum dostane do rúk         mladého
človeka,  ktorý má ozaj talent a chuť pracovať -
lebo priznajme, že nikto iný vážne nemôže takéto
periodikum čítať       - ani jeho zostavovači to
spravidla neuvládzu viacej ako raz,    aj to len
state, pod ktorými sú ich mená   - prípadne mená
ich kamošov; takýto mladý človek potom nadobudne
vačšinou už nenávratne presvedčenie,      že tie
nudné riedke zverstvá,  čo sú tam otlačené,   že
to je literatúra a to je už fakt zločin




Späť...
Ďalej..
Viac...