Úvod...
Kresby.
Básne..




       Milujem Slovensko, pani redaktorka: tu sa dá
rásť, tuná na vás každý serie   - tuná nespyšniete,
ľudia vám tu nedajú pocítiť nič,      čo si od nich
draho nekúpite        - práve naopak - tí priemerní
kapríci,      si od vás žiadajú pokoru a skromnosť,
musíte sa im pokloniť       a so spojenými rukami a
hlavičku trocha empaticky na bok       - radi sa tu
spolu vznášame vo voňavej ružovej ilúzii,  že ak si
niekto pred nás kľakne na kolená,  nebudeme až také
strašne rovnaké ovce -
       Ak sa vám tu nepodarí na internete   oklamať
deti,     tak tu nebudete umelkyňa ani chvíľku pani
redaktorka,    ak tu u nás doma ostanete: budete sa
musieť celý život tlačiť a pretláčať     a podnikať
sama so sebou a prácne sa predávať      - samú seba
vystavovať v pokorných, duševne porušených,   alebo
oplzlých pózach     - na sklonku svojho slovenského
života tu ostanete z toho taká nasraná a nedocenená
- to preto my Slováci, tak radi kontaminujeme svoju
zmätenú reč cudzími slovami     - a hneď ako sa nám
podarí:        uhniezdiť sa v nejakej inej krajine:
okamžite zabúdame,        ihneď na druhý kalendárny
týždeň, svoj materinský jazyk  - vybalíme krabice a
zakričíme si v duchu: yeah! fuck them all!
       Akýže folklór?
       Aká rodná hruda? 
       Dokonca aj ja zvrchovaný sám          - pani
redaktorka          - hneď ako som sa naučil trocha
kuchynskej angličtiny         - pocítil som podivne
intenzívnu a vtieravú radosť z neodbytnej predstavy
: ako to tu raz súkam nakoniec len po anglicky  - a
že aj keby som mal ten čas, ktorý nemám  - hneď ako
to bude možné:      fuck you my dear: learn foreign
languages soon, hahahah




Späť...
Ďalej..
Viac...