Úvod...
Kresby.
Básne..




       Tu sa dá rásť, každý na teba sere.  Hneď,
ako sa začneš o niečo snažiť,          čím chceš
vybočovať - staneš sa neviditeľný.      Ľudia sa
začnú pozerať akokeby trošku kúsoček nad teba do
diaľky.
       Milujem Slovensko, inde by som sa nestal,
pani redaktorka.
       Nejaké vlažné ponuky,    ktoré som kedysi
dostal, som dokazál odmietnuť,     alebo som mal
proste šťastie a nič sa nestalo  (Ide mi mráz po
chrbte, keď si spomeniem,  že som posielal svoje
texty do súťaží jebnemihlavaostol Poviedka     a
Báseň, zúčastnil som sa Walkerovej polianky,  ba
dokonca       som kontaktoval niekoľko literátov
osobne!)
       Potom,    keď som začal už moc machrovať,
kresliť a spievať         - to krásne plodiace a
zárodočné ticho,   čo sa okolo mňa rozprestrelo.
Bohuchovaj,  čo by zo mňa bolo,   keby som vydal
svoju knišku a potom druhú,  ty vole,   alebo by
som usporiadal výstavu.   Prípadne, keby som bol
pesničkárom   a ukrajoval by som ostatným úbohým
zabávačom z už tak maličkého Slovenského koláča.
Chudáci.   Je to krutý boj.   Videl som im to na
zbedačených tvárach.        Identifikoval som tú
neprajnosť. To si nevie nikto predstaviť, aké je
to ťažké   -  v takejto malej krajinke sa živiť,
ustrážiť to a moc netrčať,   aby ťa aspoň trochu
videli,            držať si blízko nepriateľov a
nepriateľov ešte bližšie.




Späť...
Ďalej..
Viac...