Úvod...
Kresby.
Básne..




       Už niekedy odvtedy,       ako som započal
stádovito dospievať na čarovnom sídlisku       v
Petržálke,  úprimne nerozumiem,    akým osudovým
nedopatrením,   môžu prichádzať na svet niektoré
roztomilé slovíčka. 
       Fakticky ma totižto        premklo reálne
zdesenie, keď sa jedného dňa   (mám pocit, že to
bolo v jeden takýto príšerný deň     - ako šupa,
ktorou ma chceli rozmarne zasiahnuť        kruté
nebesia)   proste jedného,     predtým ma nijako
nevarujúceho,  dňa,  hneď naraz viacerí z lídrov
pouličného gengu,  do ktorého som chcel usilovne
patriť,         hlasno vyjadrili svoje najväčšie
opovrhnutie a spravodlivý zhnus, voči tomuto,  v
blízkom okolí nanajvýš fiktívnemu,       mužovi,
ktorého som ja, už od prvého počutia,  považoval
za celoživotný vzor      a objekt všetkej možnej
hladnej závisti.
       Istotne to bolo práve odvtedy,     čo som
prestal chápať tento zvrátený   a pomätený svet,
kde krásni bohovia,          nielenže nepožívajú
zaslúžený obdiv a  pokorný tichý rešpekt,    ale
ešte sú aj považovaní za menej - ako za hovná.




Späť...
Ďalej..
Viac...