Úvod...
Kresby.
Básne..




       Odkedy som už nemohol          nekriticky
zbožňovať Jacksona,      asi to mojej duši veľmi
chýbalo tých dvasaťštyri rokov,     pretože pred
časom som sa naplno zbláznil do Jaya,       duša
jednoducho potrebuje vzhliadať.  Je smutné, že s
Michaelom nám to vyvetralo - už neviem prečo som
tak po tebe prahol Gabika.
       Je pravda,     že najprv sme sa s mojím o
niečo starším bratom veľmi nestretli - vo svojom
osobnom playliste som      raz za čas rozmňaukal
polovičného muža,        prípadne som si sem tam
otvoril príručnú konzervu s teplom,      keď som
zatúžil na rodinnej oslave predviesť      nejaké
hromové šamanské tance.      Ale majster jemných
melódií           a krásy rozdávanej po štipkách
(neomieľať - iba magický dotyk)     na mňa ticho
číhal, vedel som, že tam niekde paralelne ukrýva
pre mňa ďalší svet,        pretože odkedy som sa
naučil vnímať - nábožne uctievam symbiózu.
       Od víťazného kvílenia šakalov  a ľudoopov
a prastarého aborigénskeho           žalúdočného
brmbania,  cez hladné čierne bubny párenia,    k
popľutým jazzový flautám,    pomedzi sladkokyslé
pomaranče šuchotavej samby,  jačavé a praskotavé
bojové fanfáry a naťahané       tututútu na basu
- počuť z interkomu,      tvoje radostné výkriky
Láska - rozhojdaj si boky, Zlatko,  nevadí že si
zase obliala riadiaci panel      našej vesmírnej
lode - bielu soul na chlieb        a odlietame v
iskrách.
       A ty tancuj som mnou priateľ môj - starší
muž už nevládze toľko behať  - ale môže si každý
deň zablbnúť    so svojím šibnutým bratom Jayom,
nezabúdaj na     temnú silu najstaršieho umenia,
rozvlň svoju vápenatú panvu, keď ťa bolí koleno,
vyjadri sa plecami,       nakresli to do vzduchu
trasom svojho hrudkovatejúceho brucha,   šťastne
vyskoč do výšky a rozprestri prsty na nohách.




Späť...
Ďalej..
Viac...