Úvod...
Kresby.
Básne..




       Keď sa v mojej rannej mladosti    objavil
alkohol,     mávali so mnou moji vtedajší veselí
priatelia kopu starostí - hrávali sme totiž takú
hru, že poďte za mnou    - som hysterický behač,
hocikam do voľného priestoru,   Peťo,      Peťo!
kričali za mnou a nemohli ma chytiť.
       Potom som si zlomil nohu, dotiahol som sa
o pol jedenástej domov a     už sme pili iba tak
posediačky.
       Spomenul som si na toto,   keď som zhruba
pred pol rokom        začal opäť behať iba tak a
hocikam,       úplne nepochopiteľne bez chlastu;
samozrejme, mi ihneď nekriticky,   v duchu môjho
nevedeckého myslenia,     začali chodiť na rozum
všakovaké zavlasypritiahnutosti,  že prečo práve
je tomu takto.
       Je to preto, že som odjakživa bežec.
       Som nohatý pavúk.
       Tým chlastom som vtedy odstavil na krátko
normálrozumný handicap,   čo sa už stačil,   pod
vplyvom    niekoľkých štýlotvorných lídrov našej
sídelnej bandy, dosť hlboko zapustiť     v mojej
inak preväčšinou zmätenej hlavinke    (behať? ti
jebe?!)       a dal svojej voľnej túžbe slobodu,
odokryl som na chvíľu       pradávnu potrebu nôh
vyjašiť sa s cestou.
       Od zimy som už nabehal   mnoho maratónov,
môj agresívny pot  už premáčal mnohé látky mojou
osobnou capinou,    podrážky na mojich úsporných
topánkach z Číny,         na niektorých miestach
zpriesvitneli;  keď si tak ráno bežím za šlepotu
drozdov jedenásť kilákov do práce,    chce sa mi
opäť celému ochrápanému svetu zakričať do tváre,
že ďakujem. Ďa-ku-jem!
      Podobne ako Ježiš      a Svätý František a
mnoho iných múdrych  mužov,   aj ja,     spolu s
Christopherom Mc Dougalom, ktorého kniha Born to
run,  sa na pár mesiacov,    stala mojou osobnou
bibliou -  teda my všetci dokopy:     odporúčame
chudobu ako princíp:      princíp, ktorý človeka
privedie do cieľa.
      Uvažuj ako chudobný muž. Skromne lišiačik.
Ak už máš tú smolu a si bohatý    - zariaď si to
tak ako ja,  podpíš pár splnomocnení,  pár zmlúv
o budúcich zmluvách      a môžeš do konca života
oslavovať, ide hlavne o to, že viac ako polovicu
z toho, čo teraz musíš mať - nepotrebuješ.
      Ak chceš ďaleko   a rýchlo hocikam šťastne
behať - jedávaj skromne.   Kúp si vrece jačmeňa,
vrecko fazule a pár kúskov zeleniny*,   môžeš to
zapiť vodou a bež;    pozor na tenisky, musia ti
vydržať aspoň tento rok do jesene,  tak našlapuj
zľahka - na ten predný vankúš, čo más za prstami
na nohe, chrbát si drž zrovna  - kolmo na cestu,
rýchle krátke kroky a bež.       Ak sa sa ti dá,
vyhýbaj sa planému behaniu na ihrisku  - bežiaci
pás, je ďalší hanebný prostriedok ako zarobiť na
slobode, ktorá je tu zdarma,   rovnako ako drahé
imidžové trikoty a mäkunké bežecké topane, tvoje
dokonalé nohy sú              za stotisíce rokov
optimalizované na Ďaleký Beh Bosí. Vyhýbaj sa na
sto honov planému poteniu v posilňovni     - daj
tomu behu cieľ,    natriasať sa v drahých savých
trikotoch, to je na hovno, bež do obchodu,   bež
domov z roboty,       užívaj si trblietavú rannú
krajinu,  bacuľatejúce kvietky,  biele zajačie a
srnčie riťky.     Burleskné závlahy tento rok na
Slovensku striekajú kurevskú dúhu,  no kto by sa
sral do Las Vegas

       *Občas si musíš dať tlačenku, nedá sa nič
robiť   - tvoje kĺby to pravdepodobne potrebujú,
prepáč,             môj bystrý ružový bratranec.
(31.10.2013)




Späť...
Ďalej..
Viac...