Úvod...
Kresby.
Básne..




       Dnes je 23.04.2011 a pravdou je,       že
nevládzem nič ukradnúť,     už zhruba od svojich
ôsmich rokov,   kedy ma babka a následná hanba -
naučila.
       Bola veľká noc,   ako aj teraz,   vlastne
bolo krátko po nej    - a ja som mal peknú kôpku
peňazí. V ten rok sa mi darilo,  všetky potýrané
ženy boli štedré,    a okrem pol kila čokolády a
jemne teatrálneho piskotu,      mi za moje jemné
plaché  šibiryby       (bolo mi to ozaj trápne -
skutočne som to robil   iba kvôli tým peniažkom)
zaplatili skoro tristo korún,        dokonca som
obdržal aj jednu tmavo-zelenobielu stokorunáčku,
a  to bol ten kameň úrazu, pretože som si zvykol
hneď na prachy ako džony,  keď začal predávať na
parkovisku v päťdesiatomsiedmom cigarety.
       Videl som     - ako babka vždy ráno chodí
hore do skrine       a obracia tam takéto zelené
papieričky, tak som si dal stoličku    a nakukol
pod baliaci papier,         čo tam bol na každom
poschodí pod košeľami,  že si ešte jednu vezmem,
nech ich mám aspoň dve,   veď ich tam muselo byť
aspoň sedem, jedna hore dolu.   Lenže, stokoruna
tam nebola žiadna, boli tam však tri päťstovky.
       Počas jedného hlbokého nádychu   som celú
túto novú situáciu úzkostlivo         a podrobne
zvažoval a nakoniec som sa rozhodol,  že super -
veznem si takúto červenú       - zajtra ideme na
školský výlet,        budem si môcť kúpiť nejakú
valašku.    Štastne  som si pobalil všetky svoje
lóve  do papierového štvorčeka   a následne i do
igelitky s pršiplášťom.
       Ráno som sa zobudil        na znepokojený
šuchot,  okamžite som rozoznal pri skrini ženskú
siluetu balancujúcu na špičkách, s rukami hlboko
v skrini,  a nanajvýš nenápadne som započal hneď
súkanie sa z postele k,     pri dverách opretej,
igelitke.      Asi som chcel tie špinavé peniaze
spláchnuť na hajzli,    alebo zakopať v záhrade,
neviem presne, to nie je dôležité,    pretože to
bolo odpočiatku odsúdené k nezdaru,  keďže babka
sa tešila vysokocitlivému -     šiestemu zmyslu,
ktorý si vycibrila mnohoročným manželstvom     a
trojnásobným materstvom.
       V ten deň      som prišiel o všetky svoje
peniažky a musel som potupne kľačať v kúte,   to
sa stalo potom už iba raz, keď bol kameňom úrazu
okruhliak,           ktorým som doškrkal strýkov
čokoládový moskvič     a rozhodne som sa poučil.
Dodnes mi je trápne, proste je mi trápne, aj keď
vidím, že kradnú iní,           som takto už raz
poškodený, nič sa s tým nedá urobiť. Skutočne to
svojej výchove občas zazlievam           - je to
nespravodlivé,          pretože kradnúť je fajn,
zlodejina sa vyskytuje všade,    dokonca príroda
vytvorila najkrajšieho   a najrýchlejšieho vtáka
Fregatu Vznešenú, iba preto, aby mohla okrádať o
ryby, tiež veľmi rýchle, no, o poznanie,   menej
vznešené Suly.




Späť...
Ďalej..
Viac...