Úvod...
Kresby.
Básne..




       Dnes je 25.06.2011 a pravdou je,       že
pokiaľ ide o zívanie sú vraj informácie nejasné,
nikto presne nevie načo slúži         toto dravé
otváranie chrápu,         neovládateľné nutkanie
vzdialiť zuby,  čo najdalej od seba,  roztiahnuť
drážky na perách úplne dobiela - a všetky pokusy
toto kamuflovať vyznievajú trápne dostratena.
       Najmä jemnejšie ženy      - zvyknú úporne
stískať čeľuste    a pod drobnými rukami skrývať
milo sa aj tak jatriace štrbinky  - no nedá sa -
perami obmotáš ledva zuby,  Cica,   je to prosto
veľmi telesné      a tým pádom veľmi naozajstné,
dokonca sa pri tom nalievajú oči       úprimnými
slzami!
       Určite to hlavne súvisí s únavou,      je
zrejmé,        že najčastejšie sa oddávame tejto
mimovoľnej rozkoši,     keď sa necítime čerstvo,
príde to náhle,           mozog vraj týmto aktom
vydemonštruje navonok      svoj hlad po kyslíku,
vyprovokuje hlbšie nadýchnutie    - a týmto sa k
nemu rýchlejšie on dostane.
       Lenže ja zívam, aj keď som dojatý, a toto
je tá prvá záhada      - prečo môj mozog túži po
kyslíku,   keď si ja s priateľmi vyznávam lásku,
keď si navzájom hovoríme,  akí sme super, aké je
to nevyhnutné,  že sme sa stali priateľmi, alebo
milencami,      pokiaľ sa snažím oblbovať nejakú
ženu, prečo zívam a utieram si srdečné slzy, tak
to ani najmenej netuším.
       Možno  tým unavujem svoje úprimne sebecké
podvedomie,  ktoré vie, že aj tak všetkými ľudmi
a ich prejavmi pohŕdam: a obdivujem iba sám seba
a v prípadoch,      keď súznievam so ženami - je
takisto unavené z tých povrchných kecov,   ktoré
musím v mozgu pohotovo vyrábať,    aby som sa čo
najviac priblížil   k tomu najvzácnejšiemu kúsku
čipkovanej tkaniny..?
       Možno.   
       Alebo sa skrze moje vlahé oči,    naliate
dojatím,      nejako spätne aktivuje mechanizmus
zívania - a tým sa mi aj prekysličí mozoček, čím
by sa u mňa malo naštartovať myslenie          a
prostredníctvom neho         - by sa mohla u mňa
vyskytnúť dáka použiteľná myšlienka,   napríklad
myšlienka na to,      že akékoľvek hlasné citové
výlevy sú naivne trápne    a od podstaty strašne
nudné gýče .. ?
       Možno.      Ale lezie mi to teda pekne na
nervy, takto sa do riti nechávať prečítať.
       Druhou záhadou:       je pre mňa skutočne
šokujúca nákazlivosť, akú možno vždy pozorovať v
blízkosti úprimne zívajúceho       - a pýtam sa:
pociťujú infikované mozgy           ozaj úprimný
nedostatok kyslíka?  - možno považovať to rýchle
zopičenie sa za dojatie         vzniknuté spolu-
patričnosťou s unudeným,              alebo dlho
ponocujúcim človekom?
       Alebo prečo?
       Avšak úplne ďaleko najzáhadnejšia      je
takzvaná virulentnosť Uoaa,   ako som si úprimne
a skromne dovolil pomenovať vlastnosť,    ktorou
môžu oplývať isté hlasné typy zívania   -  ide o
okamžitú   schopnosť   rozzívať  okoloexistujúce
ústa, už len  samotným zvukom "Uoaa",      ktorý
sprevádza zívanie  - bez vizualizácie spúšťacích
úst.
       Jednotlivé "Uoaa",   sú pritom virulentné
nerovnako aj v rámci jednotlivca  a teda v sérii
viacerých zazívaní po sebe   - sa môžu vyskytnúť
"Uoaa" extrémne virulentné,  i naopak virulentné
iba málo.




Späť...
Ďalej..
Viac...