Úvod...
Kresby.
Básne..




       Môj dávny priateľ Fred          mi kedysi
vystrúhal poklonu - fakt neviem    - ale ako rád
hovorím - ak nie úplne najkrajšiu   - tak určite
je v prvej päťke:  povedal mi že som gitarista -
že ako hrám Mačičku,     tak tam nejako atonálne
prechádzam z dominacie do submisivity,     čo je
zákerný zločin     - vôbec sa to nemá robiť - už
neviem presne - keďže som pyšný diletant   - ako
to bolo  - jednoducho pácham tam hriech - ale že
napriek tomu je to dobré.
       Pozeral som chvíľu na to svoje staré žlté
akordové pravítko,          ale nikde som to tam
nespozoroval  - je tam géčko a áčko a aj déčko -
nuž ale Fred je muzikant, vie hrať na basu aj na
husle (zdravím ťa braček)    - takže to musí byť
pravda - som gitarista -

       Samozrejeme - spomínam to najmä preto aby
som nasral prifajčených zadubených školometov  a
profesionálnych bavičov    - čo vyfajčili všetky
mikrofóny - niektorí z nich sú obzvlášť oplzlí -
kedysi som pracoval ako strážnik              na
Bratislavských džezových dňoch  - mám to z prvej
ruky      - v romantickej budove parku kultúry a
oddychu       - sa vtedy nazbierala ozaj podivne
prijebaná cháska        - ale dnes to už chápem:
všetkú tú faloš,        ktorej sa tak maniakálne
vyhýbajú,   keď hrajú a spievajú svoje provinčné
songy, musia potom zo seba niekde púšťať von - a
že je jej fakt hodne  (niektorí cvičia každý deň
aj desať hodín)             robia to vždy keď je
príležitosť, a teda vlastne nepretržite.




Späť...
Ďalej..
Viac...