Úvod...
Kresby.
Básne..



       V pesničke Valčík,  mám taký refrén,   že
nespievam slová,  ale že robím tádadída-tádadí -
zo záhadných príčin,     ma vždy čosi buzerovalo
pokúšať sa to nejako dorobiť.      Tádadí mi asi
pripadalo také detinsky nedorobené     a vlastne
určite,  teraz ma napadlo,      že keď som počas
svojej        bleskovobúrlivej kariéry folkového
speváka,        hrával na niekoľkých literárnych
podujatiach, poväčšine pre dvanásť ľudí,   ktorí
zároveň aj placho vystupovali;  vždy som sa pred
začiatkom tohto refrénu veľmi zahanbil         a
začervenal od milých rozpakov, že čo za džez, sa
to chystám teraz interpretovať.  Potom som aj to
Tádadí spieval tak šuškavo potichu,          bez
radostného nadšenia,        ktoré si téma Vietor
rozhodne zaslúži.  Zo začiatku,    som sa chvíľu
pokúšal učiť hrať na Casio klávesy,    ktoré môj
otec vyradil deťom na hranie,        keďže si už
zakúpil o poznanie   viacej nesynteticky znejúce
Yamaha,         ale po krátkom dvojdňovom období
ťahavých trojzvukov, som musel priznať, že týmto
smerom sa moja genialita nateraz neuberá.
       Potom som sa skúšal   do refrénu opätovne
nahrávať ako pískanie a ešte jedna gitara - sólo
na strune E,  ale aj to stálo za hovno, možno aj
preto,            že som nemal potrebné štúdiové
zamixovacie vybavenie.
       Nakoniec som dospel k názoru,  že Tádadí,
buďto nechám Tádadím,  alebo napíšem do pesničky
normálny poriadny refrén,       ozaj ma to stále
omínalo,   a tak som sa pustil do písania - išlo
to potom rýchlo      - refrén som mal za hodinku
hotový a potom ešte jednu slohu  a dalšiu navrch
a obkročmo, raz-dva-tri, dva-dva-tri, no,  lenže
po  troch  hodinách sa mi niekam vytratili rými,
vietor tiež zafúkal až na záver       a z ôsmich
veršov bola nová pesnička.
       Takto som napísal Testament,   je to moja
jediná pieseň,  kde sa verše nerýmujú,     je to
refrén,  ktorý teraz žije sám,  osamostatnil sa,
ale nejako čudne stále ostal refrénom     - toto
potvrdzuje zvláštna vec,  že ho nedokážem zahrať
bez piesne,  z ktorej pochádza - neviem sa totiž
vôbec trafiť do melódie, musím ho hrávať vždy až
po Valčíku.  Asi to bude preto,        že sa tam
nachádza nejaký hudobný zločin,     určite je to
nejako úplne mimo dané  stupnice,          nejak
submisívne dominatné, alebo atonálne falošné, či
nadmerne pod tón.
       Neviem - mne to falošne nepripadá - ale v
týchto  veciach som odjakživa papulnatý   a drzý
amatér   - takže sa úprimne ospravedlňujem za
hnev a bolesť,  ktorú takto spôsobujem,    aj na
iných početných miestach, vzdelanejším umelcom.
       Nemôžem povedať,        že Valčík je moja
najobľúbenejšia  pesnička,     ale rozhodne je v
prvej päťke a to Tádadí tam patrí, lebo vždy keď
to doma, sám - blázon na kopci, šťastný spievam,
zavretý v spálni;        počujem v hlave mohutné
sláčiky, husle,  violy,  pam pam,    violončelá,
mierne rozkročené ženy,  ženy v šušťavých šatách
s perlami nad bielym dekoltom,       ženy, čo sa
mihotavo krútia do rytmu ..   valčík vždy hovorí
tak trochu o vetre




Späť...
Ďalej..
Viac...