Úvod... Kresby. Básne.. Čakám teda. Zostať nehybný – v tom som ozaj dobrý. Mastern mi pripomenula matku - jemná nevôňa silikónového oleja, skôr ako nejaký priesvitný pocit v nose a citrónový saponát - ktorý som necítil zmyslami, len sa mi vybavili dve spomienky, tesne uložené vedľa seba a ešte ten titulok – Mauglího vychovali roboty údržby. Keď som opúšťal atmosféru, tesne pred člnom udrel blesk, zdalo sa mi, že na okamih vidím nekonečnu na žĺtok. Bolo to znamenie. Mastern bola tak sarkasticky krásna - ako hustá kopa galaxií, alebo veľká hmlovina farby sladko pracujúceho burčáku, nejak sa to chvalabohu vrátilo na začiatok – vedel som to podľa toho - podľa tej jej krásy: že všetko bude zase v poriadkuBez nás
Späť... Ďalej.. Viac...