Úvod... Kresby. Básne.. Ten prach, čo tu stále kde tu lipne, hoci sme už hlboko preč od Marsu, mi vždy pripomenie chleba s maslom, čo som si dával doma načerveno opaprikovať, keď som bol decko. A odtiaľ je, bohvie prečo, už len krok ku spomienke na minulého silvestra, keď sme si to hltavo rozdali priamo v lufte medzi konfetami. O pol tretej zblbla gravitačná jednotka, zobudil som sa vedľa blikajúceho lustra a ty podo mnou len v tielku a núdzovom svetle, aha, tu je tá paralela, bola si neodolateľná, a keď som ťa pritlačil hore o strop, potom, v tej poslednej chvíli, si ty bola na mne a zároveň som ja bol hlboko na tebe. Späť... Ďalej.. Viac...