Úvod...                 Valčík vždy hovorí tak trochu o vetre
Kresby.                        alebo o ľahkej víchrici na jar
Básne..                   pomieša so snehom tropické povetrie
2001...                    má v paži predpoveď aj keď to taja
                             má v sebe kúsoček divého tornáda
                               volá nás uteká zvoláva na ples
                              k vínu sa podáva závin a roláda

                           Vietor to roztočí roznesie rozčerí
                                z oblohy unesie nebeské vtáky
                              aby mu pierkami hladkali kučery
                             aby s ním pišťali keď suší mláky
                      predo mnou vyniesol dve sliepky na tuju
                               často ho vytočia jesenné listy
                             vlajky a zástavy ho slepo milujú

                    Valčík je o vetre v sukniach a vo vlasoch
                               každému navlečie vlajúce rúcho
                           okolo cvála kôň – držíš ho za laso
                       odraz sa - nechaj sa povláčiť vzduchom
                          keď ide o vietor všetci sú strapatí
                            vlastne až na pyšné naduté jachty
                         tie mu smú beztrestne ukázať chrbáty

                            Lúky sú bez vetra nudné a strnulé
                                tráva ho popíše horúcim peľom
                                 zúrivo napáda mlyny a vrtule
                              s koňmi a sokolmi sú jedno telo
Späť...                   do každej sprostosti je celý žeravý
Ďalej..                       ťahá sa potichu niektorým oknom
Viac...                     rozhádže papiere a tresne dverami