Úvod...
Kresby.
Básne..




       Pravda nebýva prospešná,       najmä  keď
chcete  priateľov.      Ak prahnete po úspechoch
v práci, v bande,       alebo v spolku, alebo ak
usilujete o dákeho človeka pre seba     - nebude
pravda k vášmu prospechu.  Je to, zdá sa, prísne
individuálna  záležitosť.  Každý máme tú svoju a
tú si aj slobodne myslíme.            Jej hlasné
manifestovanie sa síce má za eticky chválihodné,
kŕmime tým svoje deti   a ústa kladných hrdinov,
ale vzhľadom na to,         že pravda býva často
vulgárna piča ( v lepšom prípade       prostučká
naivka ) iheď po nej prichádza trest :    strata
odosielateľovho prospechu.
       Iba málo adresátov,     oboslaných krutou
pravdou o sebe,          sa dokáže dívať na túto
korešpondenciu bez negatívnych emócií.  Je možné
že aj nikto.   V ojeboch je príliš veľa prachov,
príliš veľa rokov života. Buďme dospelí ! Takáto
rojčivá netolerantnosť !        Takto neslušne a
otvorene - takto hlúpo !
       Všimnime si,  že pravdovravný rovnako ako
milý, zdvorilý a pokorný človek,  ak nie je, tak
prinajlepšom pôsobí trochu slabomyseľne.
       Je to tak,   že takému vyznavačovi pravdy
sa môže prihodiť smrť od hladu, ak sa vo včasnej
chvíli nespamätá.    Prospešné potom hlavne býva
nájsť spôsob ako sa predať  -   predať sám seba.
Ty vieš ako na to lišiačik. Rozhodne nie tak ako
trebárs ten idiot Van Gogh,  tak netrebný,  hoci
tiež ryšavý hrdina. Nevzdávaj sa,  lebo nevojdeš
do povedomia - zahynieš      a banda priemerných
kokotov si potom pôjde niekam sadnúť do kaviarne
Paris bez teba.       Mäkučkými klepietkami budú
odklepkávať popolček a ty tam nebudeš.
       Zdalo sa že máš potenciál,  nejaký talent
tam možno bol, začínal si dobre,  ale nevedel si
sa predať, proste si nevedel ako na to




Späť...
Ďalej..
Viac...