Úvod...
Kresby.
Básne..




       Pochopil som to       jedného vzdialeného
slnkom prežiareného rána,  keď som počul z rádia
Bjork hystericky tíšiť nejaké šialené a vyšinuté
tretie dieťa - šššššš - ššššššš - a okamžite som
spadol do kolien - že čo ti jebe?!? - prečudesná
autorka ťahavých vytí    - snobácky treťoplánovo
kľučkujúca okolo akejkoľvek ľúbomelódie*       -
vykríkol som hlasno (muselo to tak už byť)     -
neverím!! čo je toto?! džez?!!        !! Dychy??
to je jaká melódia?!! ::  Bohyňa!!!
       Nakoniec sa ukázalo,     že to nie je jej
skladba, ale ten úžas vo mne ostal  - To by jaká
bola šupa, keby to zložila ona      (keby som ju
stretol   - ani by som sa jej nemohol pozrieť do
očí iba by som jej bozkával ruku)  - úplne niečo
iné - iba tak - že na tu máš - papaj! 

       Preto najviacej milujem Jaya  - lebo jeho
povolanie je vystupovať zo seba   (i keď v rámci
kapely je to možno o čomsi inom,     keď do toho
tvorivo vstupujú postupne aj iní členovia,   ale
rozhodne to chce geniálneho dirigenta)    ale aj
Mylesa za ten jeden romantický nežne popľutý tón
v Aos Pés Da Cruz a Deža - Dežo bol génius, sory
chlapci, Dvaja a Vítam slunce ranní, mmmm Šaty a
Golden lip     a ten celý sivomodrý kontrast ako
vrch oproti.

       *prepáč mi to sestrička,     vtedy som ťa
poznal iba letmo




Späť...
Ďalej..
Viac...