Úvod...
Kresby.
Básne..




       Dnes je 12.2.2011 a pravdou je,  že som v
živote poznal mnoho skvelých psov a mačiek a som
tým teraz poznamený  - už od malička sú so mnou.
Pár krát som skrze nich        zažil rozhodujúce
zimomrazenia, a hoci už nežijeme tak natesno pri
sebe - som nafurt medzi nimi,     ako tá okázalá
vlnovka medzi rybičkami v symbole jing jangu.
       Úplne prvý krát,   čo si spomínam,  vidím
malú zdochnutú mačku  na rohožke pred dverami do
nášho domu v starej Petržálke, leží tam nehybne,
v otvorenej papuli má špicaté priesvitné zuby  -
celá je do účka (zdochýnajú do účka)   a o kúsok
ďalej sa mi navždy do mozgu vypaľuje  slabo-žltá
farba jej posledných zvratkov.
       Mačky sú aj pre mňa prostredníčky - medzi
touto a druhou stranou,   pretože,    keď sa nám
narodili mačiatka,      nechávali sme len jedno,
ostatné dedo utopil  v  kýbly  a mal som zase to
šťastie motať sa v rannom veku okolo   a vypočuť
si to kvílivé mraučanie    a nazrieť dokonca cez
žltý guľatý okraj priamo do priepasti ..
       Tá rozhodujúca mačka sa volala Stará, tak
ju začal volať dedo, on miloval mačky,  aby bolo
jasné,  vždy ich hladkal,   až pri tom škripotal
zubami a dával im nežné otázky,  že tak čo moja?
A určite ho to stálo veľa sebazaprenia,      keď
musel kántriť Starej skoro celý vrh   - ako alfa
chlap v dome musel to byť jedine on, čo sa zahrá
na Darwina, inak by nás tie mačičky do roka a do
dňa všetkých zjedli.
       Stará       k nám vraj prišla od susedov,
možno sa volala inak,   alebo vôbec nemala meno.
Ktovie.  Tak či onak,     krátko na to ako sa na
rohožke objavilo to zdochnuté mača,    začala sa
stále častejšie u nás zjavovať   veľká tigrovaná
cica - celkom neobyčajná - tak čudesne dočierna.
       Dedo hovoril,     že susedia jej otrávili
všetky mačiatka, tak od nich zdrhla. To posledné
priniesla  ku  nám  na rohožku, aby sme videli -
aby dedo videl, čo jej urobili  a on to pochopil
a vždy jej to posledné nechával.
       A takto si zabezpečil zmier      s druhou
stranou, a keď potom odchádzal zo sveta, zobrali
ho šetrne  - istotne preto,      že Stará mala v
hierarchii tvorov,  čo prechádzajú medzi svetmi:
vysoké postavenie, bola to alfa mačka na ulici -
a prvá dvorná dáma samotnej Bastet.
       A ja           som od nej dostal znamenie
nepokoja   - svižnú krvavú čiaru ohnutým pazúrom
na ľavú ruku,  aj  teraz je ju vidno,   bude tam
nafurt,  raz  ho  komusi  ukážem, ale ešte hádam
dlho nie.  (28.8.2018 som o 4:34 ráno     z neho
naveľa našiel len malú čiaročku       pod pyšnou
žilou, čo sa mi tam nadúva uprostred,    ruky mi
zožilnateli, mám na nich nové jazvy,  nič nie na
furt milý Petičko)




Späť...
Ďalej..
Viac...