Úvod... Kresby. Básne.. Často by sa mi zišiel nenáročný a praktický zovňajšok, aký mávajú ježovky, pôjdem teda hľadať gaštan z ktorého popadali, a keď sa o mňa po ceste náhodou obtrie žralok kladivohlavý, ktorý pracuje ako licitátor a aukčná sieň zároveň - bude tu tá možnosť, že si ma odklepne pre seba a použije ma na výzdobu svojho tela o ďalších pár chladných milimetrov, preto budem určite ticho a hlboko uvažovať o tom, že keby som mal jeho kruté dôkladné a krásne telo, nepotreboval by som myseľ – všetky námietky, by som ihneď nechal skĺznuť z hlavy kožou elegantne za seba – to je totiž to najmúdrejšie, premeniť ich na niečo užitočné, napríklad na prúd, v ktorom sa odvezú malé rybky. Tulene sú bývalé domáce zvieratá Atlantíďanov, ako javiskové formy života síce prišli o možnosť kľačať, ale zasa modlenie je najbúrlivejšie tlieskanie a nie je dôležité, kto je pôvodcom zázraku - či už to bolo teda tak, ako sa píše v starých zvitkoch, alebo staré zvitky, obrastajú ľuďmi - modlime sa, stal sa zázrak. A to je presne to, čo môžu do zbláznenia robiť tulene, sú teda veľkými znalcami života, tak ako naša stará mačka, ktorá vedela, že všetko je tu iba na chvíľu, a preto sa do každého pohladenia ešte o trochu vtlačila.. Kedykoľvek môže vymrieť rýchlosť po mečúňoch a nikto už neuvidí ich ľahký, akoby úsmev - a že to rýchlosť im strúhala ksichty - ako keď mi dole kopcom, na mojom prvom bicykli, niekto naširoko rozťahoval ústa. Bude príjemné teraz si pokecať s rajami, ktoré sa občas zo srandy skratujú - možno preskočí iskra – a si povieme, že naše telá túžia byť rovnako plytké a chcú sa objímať s dnom a nič ich neodradí od toho, aby sa čas od času z rozkošou celé zahrabali do bahna - bude fajn poštekliť platesy po líci - že sa mi stalo čosi podobné, že som sa narodil normálny, súmerný, ale neskôr sa začalo všetko okolo mňa znejasňovať a miešať, akoby som sa pomaly ukladal na bok, akoby v spánku, ako keby jedno moje oko ostalo na mieste a to druhé sa pomaly posúvalo smerom k snom Späť... Ďalej.. Viac...