Úvod...
Kresby.
Básne..




       Z viacerých,   nie celkom mne zreteľných,
no intenzívnych dôvodov, som sa ja      - prostý
chlapec,  pôvodom z rodiny liptovských potulných
sklenárov  a cigánskych muzikantov,  jedného dňa
rozhodol,   že budem sčítaný       a odvtedy som
čítaval všelijaké knihy.
       A pár z nich si ešte určite        dakedy
prásknem (viem,     vyjadrujem sa tak nedospelo,
prepáčte,    neviem prečo sa mi tak už roky páči
táto neknižná adolescentná reč,  malo by to už u
mňa každú chvíľu odoznieť     v čomsi prirodzene
oveľa dospelejšom ).
      Istotne si ešte dáme   Buňuelov životopis,
Silverbergovho Muža v Labyrinte, veľa románov od
Stephena Kinga,  Mysle od Daniela Dennetta  (oh,
aké kontrastné),  Rilkeho,  Matthewa  Sweeneyho,
Leonarda Cohena, Beatnikov,  trochu náboženstva,
filozofie, trochu biológie, umenia,  sci fi, sci
fi,  čas od času hladký anglický jazyk ktoréhosi
z kriticky mysliacich         a medzi to príbehy
všetkého najpestrejšieho druhu.
      Na prvom mieste medzi vlastnosťami,  ktoré
majú knihy,     čo ja chcem čítať je hladký živý
jazyk.       Potom to môže byť hocičo - sračky z
dejín,   Mendelejevova tabuľka,   verše,   alebo
infantilná historka   o aute sajúcom krv z nohy,
to je jedno - všetko to pekne zožeriem,  zapijem
kávou a dám si ešte naložiť. Na druhom mieste je
pravda.    (Teraz uvažujem, že pravdu by som mal
dať na prvé miesto, lenže to by som zas odrbával
a už by sa mi to potom nechcelo po sebe čítať.)
      Pod pravdou si ja predstavujem opäť   čosi
veľmi ťažko definovateľné,  také akokeby horúce,
ako prvý hlt kávy nalačno,       vo mne teplo sa
rozvibrujúce zistenie,  prípadne znovu zistenie,
alebo znovu INAK zistenie, čo pre mňa majtrovsky
uvaril Mr. Autor;        urobil to tak nenásilne
hladko a živo,  že mu úprimne závidím,   a to je
najprestížnejšia cena,   čo možno odo mňa dostať
za umenie, vlastne za akékoľvek.
      Teraz môžem napísať,  že pravda je prvým a
najdôležitejším kritériom,  ktoré ja zohľadňujem
(iste nie som sám)       - keď sa chystám, niečo
nazvať umením. Na druhom mieste je krása.  (Áno,
ona by mala byť na prvom a aj bola         - ale
vzdelávanie, nakoniec aj mňa takto poškodilo.)
      V prvom ročníku 2012       - Krutú cenu za
pravdu - získava Leonard Cohen.
      Z hrdosťou, hlavne za celoživotné básnicke
dielo.       Pán Cohen týmto získava aj právo už
navždy byť kdekoľvek označovaný titulom Básnik.




Späť...
Ďalej..
Viac...