Úvod...
Kresby.
Básne..




       Vlastne som sa,  pani redaktorka,  dostal
už do toho štádia, že mi vadí, keď to čo urobím,
sa páči ľuďom, pretože,  priznajme,  že ľuďom sa
páčia strašné pičoviny - dokonca, človek ktorého
zo srdca považujete za básnika     - priamo pred
vašimi očami chváli čosi,  čo vy sama považujete
za úplné nič a hovno   - alebo naopak -   pohŕda
rýdzim zlatom ..
       Keď ma niekto pochváli   (našťastie sa to
stáva veľmi zriedka)   - ihneď ma to preto začne
znepokojovať,  začnem byť nervózny   - ty vole -
prečo to? robím niečo zle? zišiel som z cesty? :
pýtam sa sám seba,  dívam sa na toto svoje dielo
podozrievavo,   či tam niekde neskáče delfín cez
dúhu    - alebo sa tam nadajbože niekde nachádza
nejaký existenciálny koncept? Doriti!   - čo keď
som nejakou kurevskou náhodou našiel  ten spôsob
ako sa predať? Fúha, je to tu!     - som šťastný
interpret na pódiu!  - v kruhu lesklých kovových
penisov




Späť...
Ďalej..
Viac...