Úvod...
Kresby.
Básne..




       Dnes je 18.06.2011 a pravdou je, že chcem
švihácky preháňať v mierke.
       To je to,  čo chcem - obdivujem,   ako to
robí Rubens,  milujem toho hajzla,  je najlepší,
nikto nie je ako on. Najviac to sedí.  Iba veľmi
zriedka sa mu posúvajú tváre a telá,       hádam
nikdy.
       Pri tých obrovských formátoch     - je to
skutočne nadľudské a ak je pravda,  že  on robil
iba čiary - to musí byť pravda, pretože čiary sú
jedinečné,  tam sa to nedá odrbať - teda,  ak je
pravda,   že veľké časti tých monštruóznych diel
namaľovali jeho žiaci - milujem ho ešte viac   -
pretože i tak všade ostali jeho.
       Takto si predstavujem chvíľu,      keď sa
Beethoven postaví pred orchester        a odmáva
deviatu absolútnu simfóniu, presne tak ako mu už
tri roky rinčí v hlave, úplne dokonale, ako keby
hral na všetkých nástrojoch sám   -  zo všetkých
dychov kvapkajú jeho sliny,   všetky sláky sa na
finále šmýkajú po jeho pote.
       Toto je zaliate v Rubensových obrazoch.




Späť...
Ďalej..
Viac...