Úvod...
Kresby.
Básne..




       Dnes je 23.07.2011 a pravdou je,       že
čierna ma vyčerpáva - hovorím si,  chlapče, tebe
pekne jebe, keď ráno vstávam o tretej, rozkladám
si po koberci svoje rozrobené kresby, žiarlim na
svoje minulé čiary   (bojím sa, že sa mi už také
nepodaria ) a vzdychnem, keď zatlačím.
       Čierna je otázka odvahy,        snažím sa
nerozmýšľať, beriem do prstov ceruzky,  hneď ako
zacítim, že tuto - a tuto ešte mäkko    - a tuto
hrubo, zadržím dych,        vkladám do toho celú
pozornosť, a keď nie, tak prehrávam,         som
vytočený, nefungujem.
       Toto žiarlenie,      to je čudesná haluz,
závidím tomuto človeku, ktorý pred rokmi napísal
Myšlienka hodná upálenia - žiarlim naňho,  chcem
ho prekonať   - to nie som ja,    ja som teraz a
možno ešte zajtra - potom a pred tým, to je On -
ktosi úplne iný.

       Nerád si tu, teraz po rokoch, rozbabrávam
svoj dramatický záver,   ale dozvedel som sa, že
Igor Stravinský toto nazval  Nymfofília  (pravda
s otáznikom)      snažil  sa,         vo svojich
osemdesiatich rokoch, hĺbať:    že prečo najviac
milujeme svoje posledné dielo, prečo máme sklony
vynášať ho za pazušky do nebies.      Ale žiadna
nymfofília - ani dobrý otec,    čo trpí práve na
svoje menej dokonalé dieťa,      všetko to je zo
strachu, že už to nedáš,   že svoj vrchol už máš
za sebou .. a bolo to presne - vieš kedy.


       Firebird,         ako mnohí iní zaslúžilí
pamätisti, v starobe,          počal pestovať to
pekné umenie hĺbavého dojímavého ojebu.




Späť...
Ďalej..
Viac...