Úvod...
Kresby.
Básne..







Keď som bol malý,
ľúbil som susedovu dcéru
a aj ona mňa.
Na okolí
bol z tejto našej lásky
veľký šelest na srdcovkách.
Veru tak,
my dvaja sme boli večne
zakliesnení niekde v odvetviach ovocinárstva - áno, vietor nás dvoch
furt česal v nedohľadne
a ráno nás vyčiarklo na obzore.

Boli to krásne časy.
Teplé babkine vianočky písali verše uzlovým písmom,
na sánkach bol pečatný vosk
a potom prišlo zase leto
a do myšlienok sa nám vlúpal hrach a vlámala kukurica
a stará pumpa na vodu sršala uštipačným sebavedomím
a v sude na polievanie sa bláznili hlavaté ručné vrtáky,
z ktorých sa neskôr vylodili komáre.

Trvalo by to určite navždy,
keby ma počúvla a nehltala tie malé čokoládové figúrky v celku.
Jedného dňa krátko po Vianociach mi povedala - krpec.
Vedel som, že to príde,
vtedy už pojedla príliš veľa tmy.








Späť...
Ďalej..
Viac...