Úvod...
Kresby.
Básne..



       Je to veľmi nevďačné: ísť s kožou takto na trh
a vešať na stenu svoje úprimné obrázky      a počúvať
trápne šplechy AaA* ľudí  (ktorí sa prídu vyjadriť zo
svojeho kultúrneho vnútra: čo to v nich evokuje (úúú,
toto slovo tí bastardi milujú a ešte: nesmierne)   (a
studnica, oh, nesmierna studnica rozpoznania:   sa mi
naevokovala vo mne: ohh)
       Stáť na svojej vernisiaži a ako bystrý človek:
si prevdepodobne uvedomovať: že:            táto pani
podnikateľka  - nieto že nemá ani šajnu: jej sa to až
z duše nepáči! :ale už kedysi dávno vyhodnotila svoju
rutinnú osobnosť ako nevšednú: a veľmi túži zapisovať
jej oplzlé výplody: do hláv ostatných ľudí:  a hlavne
sa chce zaznamenať ako výnimočná a vnímavá v mysliach
ľuďí: ktorých spoločnosť označila za výnimočných    a
vnímavých. A takto si ona mliaska.
       Je pravda,   že ani mňa sa tvoje obrázky veľmi
nedotýkajú braček: ale: ty si sa ma dotkol: máš dobrú
dušu básnika: ako hovoríš:     Originálneho tvoriteľa
nemôže ohroziť iný originálny tvoriteľ:  a aj celé to
tvoje hľadanie je také čestné a správne:    a závidím
tým deťom: ktoré mali Teba: ako To Šťastie.
       Ľudovít Hološka.



Späť...
Ďalej..
Viac...